ŠPECIÁL – Tlačová správa
ZA VOLANTOM TERÉNNYCH MITSUBISHI NAPRIEČ DIVOKOU PRÍRODOU RUMUNSKA, alebo zo zápiskov Pajero Clubu Slovakia…
Vďaka štvorkolkám Mitsubishi sme v Rumunsku prešli terén s extrémnym klesaním a popasovali sa aj s hlbokými jamami, bočnými náklonmi či kopami blata.
Do Rumunska sa najčastejšie jazdí kvôli horám
Rumunsko sa nachádza v juhovýchodnej časti Európy. S 21,5 miliónmi obyvateľov a s rozlohou takmer 240 tis. km² je najväčším balkánskym štátom. Sever je prevažne hornatý, na juhu zase dominuje rozsiahle údolie povodia Dunaja s deltou ústiacou do Čierneho mora.
Rumunsko, to sú Karpaty, krásna a zároveň drsná príroda, voľne pasúce sa kone, maľované pravoslávne kláštory na moldavských hraniciach, ale aj neobmedzené možnosti trekovania, divoké horolezecké túry poskytujúce nádherné výhľady do širokého okolia, prudké horské rieky, jaskyne, priepasti či ponorné rieky na Bihore. Pre milovníkov off-roadu je to raj.
Pôvodná kultúra tu ide ruka v ruke s úctou k tradíciám. Veľa obyvateľov tejto krajiny je stále silne veriacich. V malých dedinkách ešte teraz stretnete ženy v tradičných krojoch ponáhľajúce sa na nedeľnú omšu. Rumunské dediny očaria výnimočnou pôvodnou drevenou architektúrou s prekrásne vyrezávanými honosnými dekoratívnymi vstupnými bránami, aj keď sa často stáva, že zo samotných budov srší bieda.
Rumunsko asi najviac preslávila legenda o grófovi Draculovi, možno aj preto je cestovný ruch krajiny postavený na s tým spojených atrakciách. Najčastejšie sa tam však jazdí kvôli horám. Vybrať si môžete podľa vlastnej chuti, každé pohorie má totiž úplne iný charakter. Retezat a Paring je vysokohorské a skalnaté podobné našim Vysokým Tatrám. Trascau je zase nenáročné, zaľudnené nízke krasovo-vápencové pohorie, kde nájdete idylické dedinky nedotknuté civilizáciou. Pohorie Caliman je sopečné a Suhard zase zaoblené a podobné českým Krkonošiam. Množstvo nedotknutých pohorí, horských jazier, jaskýň a chodníčkov, kde nestretnete živú dušu, robí z Rumunska atraktívnu krajinu.
Rumunské hory sú až na zopár výnimiek pusté, po všetkých hlavných hrebeňoch však vedie pomerne hustý a spoľahlivý systém turistických značiek. Dobré je mať po ruke mapu hôr. Skôr ju však zoženiete doma na Slovensku, než v Rumunsku. Keď už mapu nemáte, odporúčame si vyfotiť mapku, ktorá býva na tabuli pred vstupom do hôr.
Volaniu divokej prírody a prísľubu nevšedných off-rodových zážitkov sme neodolali ani my a tak sme vyrazili spolu s priateľmi z Pajero Clubu Slovakia za dobrodružstvom do Rumunských Karpát. Keďže sme chceli ísť do horského terénu, voľba áut bola jasná - terénne „obojživelníky“ Mitsubishi Pajero a L200, ktoré nás zaviedli do miest, kam by sme sa inak nedostali.
Pajero prešlo kompletným redizajnom motora a novinkou je zvýšenie jeho výkonu zo 160 na 200 koní a rovnako aj zníženie emisií CO2. Vo všetkých prevedeniach má Pajero v základnej výbave stabilizačný a trakčný systém M-ASTC so 100% uzávierkou zadnej nápravy. Pri zaradení „najvyššieho stupňa“ tzv. redukcie s medzinápravovou uzávierkou a s uzávierkou zadnej nápravy sa z Pajera stáva neskrotný Mustang v teréne. Na vlastnej koži sme sa o tom presvedčili aj v rumunských horách. Tam kde Pajero zapadne, iné auto ani nedôjde.
Podobne je na tom aj Mitsubishi L200 s unikátnym systémom stáleho pohonu štyroch kolies 4WD Super Select II, ktorý pochádza z legendárnych dakarských špeciálov. L200 je vo svojej triede jediným pick-upom, ktorý sa môže pochváliť takýmto systémom. Tento umožňuje jazdu s pohonom štyroch kolies na akomkoľvek povrchu, za čo sme boli v rumunských horách výrobcom naozaj vďační. „El dvestovka“ je dostupná s vyspelým motorom 2,5 DI-D Common-Rail, pričom vybrať si môžete z dvoch výkonových variantov 136 alebo 178 koní. L200 ponúka najlepší pomer výkon / hmotnosť v triede ako aj výrazné zníženie spotreby či úrovne emisií CO2. Novinkou je predlžená korba o 18 cm s dĺžkou 1505 mm s cieľom zlepšiť praktickejšie využitie L200 ako pracovného vozidla. Rázvor zostal nezmenený tak, aby si L200 zachovala najmenší polomer otáčania v triede 5,9 m.
Vďaka štvorkolkám Mitsubishi sme v Rumunsku prešli terén s extrémnym klesaním a popasovali sa aj s hlbokými jamami, bočnými náklonmi či kopami blata.
Ak patríte medzi nadšencov jazdy v teréne a chcete sa dozvedieť viac o tom, čo všetko dokážu štvorkolky Mitsubishi, kliknite na www.pajero-club.sk.
Aj Rumuni majú svoju Báthoričku – grófa Draculu
Hrozivý príbeh o grófovi Draculovi sa inšpiroval životom valašského kniežaťa Vlada Ţepeşa z 15. storočia, ktorý bol v časoch vojny s Turkami známy tým, že zajatcov napichával na koly. Vlad Ţepeş bol preslávený svojou nevídanou krutosťou, ktorej korene siahajú zrejme až do jeho detstva, keď ho dal otec ako malého chlapca na šesť rokov do zástavy Turkom, ktorí sa ho snažili obrátiť na moslimskú vieru s cieľom ľahšie si podmaniť valašské kniežatstvo. Ţepeşov otec, valašský panovník, bol údajne aj členom tajného rytierskeho Rádu draka založeného kráľom Žigmundom a chrániaceho kresťanstvo v boji proti Turkom. Ţepeş si razil mince s okrídleným drakom a valašskí bojovníci mu hovorili Vlad Drac. V rumunčine "drac" vyjadruje niečo medzi čertom a diablom. Jeho syn Vlad o sebe hovoril ako o Drakovom synovi, čo je rumunčine dracul. Vzhľadom k jeho krutosti sa ale priezvisko chápalo nie ako syn draka, ale ako syn diabla. Tak sa zrodil Vlad Dracul.
Rumuni vnímajú Vlada Ţepeşa aj ako vlastenca, ktorý zjednotil Valašsko a postavil sa Turkom. Vlad Ţepeş bol posledným valašským vojvodom, ktorý uhájil nezávislosť svojho kniežatstva na Osmanskej ríši.
Pri potulkách Transylvániou sa určite zastavte v mestách Bran, Poienari a Snagov, na ktoré sa viažu historky o legendárnom rumunskom upírovi. Povráva sa, že v skutočnosti Vlad Ţepeş alias Dracula hrad Bran neďaleko Braşova nikdy neobýval. Táto romantická stavba zo 14. storočia patriaca starému otcovi Vlada Ţepeşa sa však stala atrakciou číslo jeden vďaka ilúzii, ktorú v roku 1897 vytvoril írsky spisovateľ Bram Stoker. Skutočné “upírie sídlo” sa nachádza neďaleko mesta Poienari. Z hradu dnes zostali už len ruiny a spomienky na krutovládu, ktorá zrejme vytvorila legendu o jeho krvilačnom pánovi. Poslednou zastávkou na draculovských cestách je dedinka Snagov neďaleko Bukurešti. V kláštore na malom ostrovčeku uprostred jazera, kam sa môžete prepraviť loďkou, sa nachádza kostolík údajne s hrobkou grófa Draculu, v ktorej leží telo bez hlavy. Podľa povier bola totiž Vladova hlava zaslaná sultánovi na dôkaz toho, že je už naozaj mŕtvy.
Niektorí obyvatelia stále veria povesti o grófovi Draculovi a v silu cesnaku a svätenej vody, ktorú majú vždy naporúdzi, aby vedeli odohnať neželanú návštevu...
Rumunsko je krajina plná kontrastov:
Pokiaľ zamierite do rumunských miest, naskytne sa vám zaujímavý pohľad na pozostatky jednej z najšpecifickejších európskych diktatúr dvadsiateho storočia. Rumunsko je krajina plná rozporov, narazíte v nej na chudobu, ktorá sa mieša s luxusom. Mimo miest treba počítať s prítomnosťou voľne sa pohybujúcich zvierat, psov, stád oviec a hovädzieho dobytka. Dobrou správou je budovanie dopravnej infraštruktúry a s tým súvisiaca výstavba ciest a diaľnic z eurofondov zameraná na dva hlavné ťahy Paneurópsky koridor z Bukurešti do Konstanca a diaľnicu cez Transylvániu.
Bukurešť je jedným z najväčších miest východnej a strednej Európy. Je to mesto plné zelene, širokých bulvárov, honosných stavieb, múzeí a galérií, kde sú zhromaždené obrovské prírodné, historické a umelecké bohatstvá krajiny. V o to väčšom kontraste sú chudobné štvrte s ošarpanými panelákmi či elektrické vedenie ťahané vzduchom krížom krážom.
Bukurešť leží v seizmickom pásme. V roku 1977 postihlo mesto ničivé zemetrasenie, ktorému podľahli desiatky výškových budov uprostred mesta. To poskytlo vtedajšiemu vládcovi krajiny Nicolaeovi Ceauşescuovi zámienku na zbúranie štvrte Dealul Spirii. Tam dal potom vystavať obrovskú budovu, ktorá je v súčasnosti známa ako Palác parlamentu. Svojou plochou 265-tisíc m2 je vôbec najväčšia v Európe a druhá na svete po americkom Pentagone.